Priemerný obyvateľ Slovenska vyhodí ročne približne 100 kg jedla a to napriek tomu, že v krajine žije viac ako pol milióna ľudí na a pod hranicou chudoby, ktorí je nemôžu dopriať dostatok jedla. Slováci tak každoročne zahltia svoju krajinu 545.900 tonami biologicky rozložiteľného odpadu, z ktorého veľké množstvo končí v komunálnom odpade a následne sa stáva súčasťou skládok. Rovnako končí aj množstvo „zeleného“ odpadu – orezov stromov, biohmota z pokosených trávnikov, opadané lístie, orezy stromov a kríkov. To všetko tvorí bioodpad.
V prieskume, ktorý zrealizovali mladé reportérky pre životné prostredie, až 93 % opýtaných v tom nevidí problém. Myslia si, že bioodpad sa na skládke rozloží a vylepšuje tak zloženie skládok. Opak je však pravdou. Bioodpad zamiešaný v hmote ostatného komunálneho odpadu sa bez prístupu vzduchu nedokáže rozkladať bežným spôsobom. Tvorí metán, ktorý prispieva ku skleníkovému efektu 21-násobne viac ako hlavný skleníkový plyn CO2. Ak je umiestňovaný na skládky, stáva sa najväčším pôvodcom znečistenia a je urýchľovačom klimatickej krízy.
Mladé reportérky pre životné prostredie Ella Radimská z Gymnázia L.Novomeského a Hana Noščáková zo SOŠPg v Bratislave sa v spolupráci so študentami z Izmirskej súkromnej strednej školy v Çakabey rozhodli problematiku dopadu bioodpadu na klimatickú krízu preskúmať a nájsť, navrhnúť a vyskúšať na úrovni svojich škôl riešenia, ktoré budú v súlade s cieľmi udržateľného života a pomôžu.
Počas online stretnutí najskôr podrobne študovali ciele udržateľného života, Európsku zelenú dohodu a spôsoby ,akým ich krajiny napĺňajú opatrenia proti klimatickej kríze . V súvislosti s bioodpadom sa ako jasné riešenie ukázalo predchádzanie plytvaniu jedlom a spracovávanie už vzniknutého bioodpadu kompostovaním alebo energetickým zhodnocovaním.
V Bratislave, odkiaľ sú obe študentky zo Slovenska, sa zber bioodpadu práve zavádza a kompostáreň zatiaľ nie je postavená. Kompostuje sa tu aktuálne dvomi spôsobmi – na školách a v domácnostiach, ktoré si zabezpečili vlastné kompostéry alebo v komunitných záhradách, kde sa občania zapájajú do procesu kompostovania, ak sami chcú. Zeleného odpadu aj kuchynského odpadu sa tu vytvorí viac, ako je priemer na Slovensku. Bratislavčan ročne vyprodukuje priemerne niečo vyše 120 kg kuchynského bioodpadu. Obyvatelia približne 90 domácností bytového domu by tak mohli za rok vytriediť množstvo kuchynského bioodpadu, ktoré by pri jeho skompostovaní postačovalo na obohatenie jedného hektára pôdy.
Zelený odpad mestských častí, ktorí vzniká z kosenia, orezov stromov, kríkov, listy a pod. je podľa informácie od pracovníkov mesta, ktorých reportérky pri kosení oslovili, odvážaný a za jeho likvidáciu sa platí externej spoločnosti. Tony biohmoty sú nakoniec buď skompostované alebo energeticky zhodnotené, ale podľa vyjadrenia pracovníkov sa tak deje v susednom Rakúsku.
Bratislava sa zaviazala zber kuchynského odpadu rozbehnúť od 1.1. 2023, pričom pilotne sa rozbehol v niektorých mestských častiach už skôr a ostatné sa postupne pridávajú. V pláne je aj postavenie mestskej kompostárne, kde sa bude spracovávať tento odpad z celej Bratislavy – kuchynský aj zelený, technickou cestou. Študentky porovnali cyklus vermikompostéru, záhradného školského kompostéru a voľne nakladaného kompostu v biozáhrade pri dome.
Vermikompostér dokázal skompostovať odpad za 8 týždňov, záhradný kompostér za cca 7 mesiacov a tradične prekladaný kompost v biozáhrade zreje až 4 roky. Kvalita kompostu zo všetkých je porovnateľná a rovnako dokážu po skompostovaní obohacovať pôdne zdroje. Školský kompostér je zároveň súčasťou aktívneho učenia sa študentov nielen o triedení, ale aj o tom, ako sa správať a žiť udržateľnejšie, je inšpiráciou a motiváciou ku triedeniu kuchynského odpadu po jeho zavedení aj v domácnostiach študentov.
Študenti z Çakabey mali možnosť spoznať cestu kompostovania pomocou bio-reaktoru, ktorý je unikátnou technológiou a zatiaľ sa používa len na málo miestach vo svete. Na ich prekvapenie dokázal skompostovať 1 tonu bioodpadu z farmy, ktorú majú neďaleko svojej za 36 hodín.
Okrem toho sa študentky zamerali aj na skúmanie procesu kompostovania, merali teplotu, pri ktorej prebieha, vlhkosť aj ph, spoznávali procesy a podmienky, za ktorých je možné kompostovať, ale aj skúmanie kvality kompostu, ktorý vznikol za rôznych podmienok rôznymi cestami.
Kvalita všetkých kompostov sa ukázala byť porovnateľná a všetky sú skvele využiteľné na obohatenie pôdy, ktorá pri bežnom poľnohospodárskom využívaní prichádza o živiny a znehodnocuje sa.
Aké sú teda je rozdiely medzi bio-reaktorom a prírodným kompostom ?
Hlavný rozdiel je v dĺžke procesu a nákladoch na zabezpečenie a prevádzku- vo vernmikomposte, záhradnom kompostéri aj pri kompostovaní prírodnou cestou na záhrade proces zrenia kompostu trvá neporovnateľne dlhšie ako pri bio-reaktore. Zároveň sa ale odpad kompostuje priamo na miestach, kde vzniká, ľuďmi, ktorí sú jeho producenti a po premene ostáva ako súčasť cyklu- obohacuje pôdu v komunitných záhradách či biozáhrade. Je to nízkonákladovejšie riešenie, ktoré ale vyžaduje istú zručnosť tých, ktorí kompostujú.
Náklady pri bio-reaktore sú vyššie. Nie len pre jeho vyššiu cenu. Reaktor je na prevádzku energeticky náročnejší, čo s pripočítaním prepravy odpadu na miesto, kde je reaktor, zvyšuje uhlíkovú stopu, ktorú zanecháva. Pri množstve bioodpadu, ktorý spracováva a rýchlosti, ktorou to robí, je však efektívnym pomocníkom. Tvorí kvalitný kompost, rýchlo a aktívne, čím aj pri vysokej produkcii bioodpadu dokáže zabrániť tomu, aby bol tento skládkovaný a teda je súčasťou riešenia klimatickej krízy aj v mestách a na miestach, kde ľudia produkujú obrovské množstvá bioodpadu.
Kompostovanie v domácom prostredí, v komunitných záhradách či školách má zas výrazný edukačný efekt na spotrebiteľa – zažije celý cyklus premeny odpadu a jeho využitia a použije ho ako zdroj pri novom pestovaní potravín, zatiaľ čo pri zbere a odvoze do bioreaktoru je „cesta odpadu“ anonymnejšia a nemusí teda viesť k spotrebiteľsky udržateľnejšiemu správaniu.
Výsledkom skúmania problematiky teda je nielen spoznanie procesov kompostovania a to, že každý z typov kompostovania prispieva k riešeniu klimatickej krízy. Všetky riešenia majú svoj význam.
Domáci biokompost aj kompostéry sa javia ako vynikajúca cesta tam, kde sú možné. Sú nízkonákladové, spotrebiteľ sa učí zodpovednému správaniu a spoznáva celý cyklus života rastlín, potravy. Tam, kde sa jedná o veľké množstvá kuchynského a zeleného bioodpadu, sa javia ako efektívne bio-reaktory, ktoré dokážu skompostovať veľké množstvá v krátkom čase.
Študenti sa zhodli, že akýkoľvek spôsob nakladania s bioodpadom, ktorý zabráni, aby skončil na skládkach a pomôže, aby bol skompostovaný, je v súlade s cieľmi udržateľného spôsobu života a dokáže byť účinný v boji s klimatickou krízou. Spolupráca okrem iného študentov naučila, že spájať sa a učiť od seba navzájom a konať v oblastiach dôležitých pre udržateľný život je obohacujúce a pomáhajúce zároveň.
(1) Zdroj: FUSIONS (2017), Výskumný ústav potravinársky (2017)
Meno autora: Ella Radimská a Hana Noščáková
